A-B-C-D-E-F-G-H-I-J-K-L-M-N-O-P-Q-R-S-T-U-V-X-Y-Z

A

B

C

D

Derivácia udalosti : derivácia udalosti E nad X podľa slova eX* je definovaná vzťahom:

E

F

G

H

I

J

K

Kombinačné logické obvody : sú také obvody, pri ktorých výstupný vektor závisí iba od vstupného vektora v danom čase. Možno popísať jeho správanie funkciou:

kde X je množina vstupných a Y množina výstupných vektorov.


Konečný automat : je to algebraický systém, ktorý sa používa na opis správania sekvenčného obvodu. Je to usporiadaná pätica M = (X, Y, S, , ), kde X, S a Y sú konečné neprázdne množiny symbolov, ktoré sa nazývajú vstupné symboly (vstupy), stavy alebo výstupné symboly (výstupy) automatu, a sú zobrazenia typu:

pričom zobrazenie sa nazýva prechodová funkcia a zobrazenie výstupná funkcia.
Konečný automat, ktorého výstupná funkcia má obor S x X sa nazýva Mealyho automat. V prípade výstupnej funkcie s oborom S ide o Moorov automat.

L

M

N

O

P

Prechodová funkcia konečného automatu : určuje prechod do nasledujúceho stavu.

kde S (t+1) je nasledujúci stav alebo stav v čase (t+1), X(t) vstupný stav v čase t, S(t) vnútorny stav v čase t, X množina vstupných stavov a S množina vnútorných stavov

Q

R

Regulárna udalosť :Udalosť E nad X je regulárna práve vtedy, ak existuje automat M = (X, S, Y, , ), ktorý z počiatočného stavu S0S rozpoznáva udalosť E niektorým svojím výstupom WY.


Regulárne výrazy : sú to formuly, ktoré operáciami , ., * spájajú regulárne udalosti. Prostredníctvom týchto formúl sa dajú nekonečné množiny slov vyjadriť formulami s konečným počtom prvkov.

S

Sekvenčné logické obvody : sú charakteristické tým, že výstupný vektor závisí nielen od vstupného vektora v niektorom bode diskrétneho času, ale aj od postupnosti(sekvencie) vstupných vektorov v predchádzajúcich bodoch diskrétneho času. Systém sa môže takto správať len vtedy, ak je schopný „pamätať si“, čo prebehlo na jeho vstupe v predchádzajúcom čase a podľa toho reagovať na súčasný vstupný vektor. Správanie sekvenčného systému možno vo všeobecnosti opísať pomocou funkcie F:

kde X* a Y* sú (nekonečné množiny) všetkých postupností s konečnou dĺžkou, zostavené zo vstupných vektorov množiny X alebo výstupných vektorov množiny Y. Postupnosti s konečnou dĺžkou z množiny X* a Y* nazývame vstupné a výstupné slová.

T

Tabuľka prechodov konečného automatu : používa sa na zápis prechodovej funkcie. Spolu s tabuľkou výstupov tvoria jednu z reprezentácií konečného automatu.

Tabuľka je rovnaká pre obidva typy automatov, ale pre automat typu Moore sa najčastejšie používa spoločná tabuľka prechodov a výstupov.

X(t) je vstupný stav automatu v takte t
S(t) je vnútorný stav automatu v takte t
S(t+1) je vnútorný stav automatu v takte t+1
Y(t) je výstupný stav automatu v takte t


Tabuľka výstupov konečného automatu : používa sa na zápis výstupnej funkcie. Spolu s tabuľkou prechodov tvoria jednu z možností reprezentácie konečného automatu.

Tabuľka je pre automat typu Mealy. Automat typu Moore má len jeden stĺpec, pretože každému stavu sa priradí nejaký výstup bez ohľadu na vstup, čo vyplýva z výstupnej funkcie automatu Moore. Preto sa pridáva ako ďalší stĺpec ku tabuľke prechodov.

X(t) je vstupný stav automatu v takte t
S(t) je vnútorný stav automatu v takte t
S(t+1) je vnútorný stav automatu v takte t+1
Y(t) je výstupný stav automatu v takte t

U

Udalosť : Nech X je konečná množina symbolov a X* je množina všetkých slov zostavených zo symbolov z X. Potom udalosťou nad X sa nazýva každá množina slov EX*. Prázdnou udalosťou sa nazýva množina X*, jednotkovou udalosťou sa nazýva prázdne slovo ={}X* a celá množina X* je univerzálna udalosť.

V

Výstupná funkcia konečného automatu : používa sa na určenie výstupného stavu automatu

kde Y(t) je výstupný stav v čase t, S(t) je vnútorný stav v čase t, X množina vstupných, Y výstupných a S množina vnútorných stavov.
Prvý riadok platí pre automat Mealy a druhý pre automat Moore.

X

Y

Z