URČOVANIE BUDIACICH A VÝSTUPNÝCH FUNKCIÍ.
4. Proces určenia budiacej funkcie.

Určenie j-tej budiacej funkcie i-teho elementárneho automatu zahŕňa zisťovanie prechodov vnútornej premennej pi sekvenčného obvodu a zistenie vstupnej hodnoty, ktorá pôsobením na j-ty vstup elementárneho automatu daný prechod iniciuje. Táto vstupná hodnota je funkčnou hodnotou budiacej funkcie qj-1,i pre aktuálny vektor vstupných a vnútorných premenných.

Prechodom vnútornej premennej pi sa rozumie porovnanie hodnoty premennej pi v takte t s hodnotou pi v takte t+1 (matica prechodov[1]) pre určitý vektor vstupných a vnútorných premenných. Vektor vstupných a vnútorných premenných je tvorený zreťazením kódu vnútornej a výstupnej premennej. Má tvar pr pr-1...pi...p1 xn xn-1...x1.

Hodnoty budiacej funkcie pre jednotlivé prechody elementárneho automatu definuje na základe jeho funkcie matica prechodov elementárneho automatu ( D T JK RS ).

Porovnaním logickej hodnoty premennej pi aktuálneho vektora vnútorných premenných a hodnoty p'i stavu z tabuľky prechodov pre nejaký vstup x sa zistí, ako sa má zmeniť hodnota pi pre daný vstup. Na základe matice prechodov zvoleného typu elementárneho automatu sa potom zistí funkčná hodnota budiacej funkcie qj-1,i pre jej vstup prpr-1...pi...p1 xn xn-1...x1. Funkčné hodnoty sa zapisujú do tabuľky, resp. do mapy budiacej funkcie qj-1,i . Takýmto postupom sa určia všetky funkčné hodnoty každej budiacej funkcie.

V prípade, keď prechod premennej pi pre daný vektor vstupných a vnútorných premenných neexistuje (neurčený stav), funčná hodnota budiacej funkcie pre tento vektor nie je definovaná (označenie "-").