A-B-C-D-E-F-G-H-I-J-K-L-M-N-O-P-Q-R-S-T-U-V-X-Y-Z

A

B

Boolovské funkcie (B-funkcie) : tieto funkcie predstavujú zobrazenie : f (x1,...,xn): {0,1} n => {0,1}. Pre n-premenných existuje 2 na 2n rôznych B-funkcií n premenných.

C

Cesta v schéme: je postupnosť vodičov a logických členov, ktorá vždy začína a končí vodičom a v ktorej každé dva po sebe nasledujúce členy sú prepojené vodičom.


Citlivá cesta: cesta, ktorá je schopná prenášať zmeny logických hodnôt zo svojho začiatku na koniec.

D

Disjunktívna normálna forma (DNF) : všeobecne je to výraz, ktorý pozostáva z logického súčtu navzájom rôznych elementárnych (logických) súčinov.


De Morganove pravidlá :

E

Elementárny logický súčin (ELS) : výraz, ktorý obsahuje logický súčin premenných, pričom každá v ELS vystupuje najviac 1-krát, a to buď priamo alebo invertovane.


Elementárny logický súčet : výraz, ktorý obsahuje logický súčet premenných, pričom každá premenná vystupuje najviac 1-krát, a to buď priamo alebo invertovane.

F

G

H

Hodnotiaca funkcia :

kde fh (x1, x2 ,..., xn) je logická funkcia (nie boolovská), ktorá má rovnakú oblasť definície ako funkcia fs. Táto funkcia určuje, ktorá z funkcií fi v danom bode v oblasti definície nadobúda hodnotu 1 (neurčené hodnoty uvažujeme ako 1). Operácia predstavuje aritmetický súčet.

I

Implikant : Funkciu g (x1,...,xn) nazývame implikantom funkcie f (x1,...,xn), ak množina G1 tých bodov, v ktorých funkcia g nadobúda hodnotu "1" je časťou množiny F1x.

Množina F1x je množinou všetkých jednotiek (1) a neurčených bodov danej funkcie (f).

Iná definícia : Majme B-funkcie g a f, ak platí : g < f <=> g + f = f hovoríme, že g je implikantom f. Funkcia + predstavuje logický súčet.


Implicent : Funkciu h (x1,...,xn) nazývame implicentom funkcie f (x1,...,xn), ak množina H0 tých bodov, v ktorých funkcia h nadobúda hodnotu "0" je časťou množiny F0x.

Množina F0x je množinou všetkých nulových (0) a neurčených bodov danej funkcie (f).

J

K

Konjunktívna normálna forma (KNF) : všeobecne je to výraz, ktorý pozostáva z logického súčinu navzájom rôznych elementárnych (logických) súčtov.


Kritická hodnota: každá hodnota premennej v testovanej jednotke ktorej zmena môže spôsobiť zmenu signálu zvoleného primárneho výstupu.


Kritická cesta: cesta zostavená z vodičov, ktorým je priradená kritická hodnota.

L

M

Množinový zápis B-funkcie: Tento zápis sa dosť často používa (napr. pri vyjadrení ÚDNF). Je vyjadrený množinou bodov, v ktorých funkcia nadobúda nulové resp.jednotkové hodnoty. Pri nulových hodnotách sa body zapisujú do hranatých zátvoriek (Napr.f = [0,2,7, (5,6)] ), pri jednotkových bodoch do množinových zátvoriek (Napr. f = [1,3,4, (5,6)] ). Neurčené body sa uvádzajú v oboch prípadoch v klasických zátvorkách.


Modifikované pravidlo spojovania :

N

O

Okolie systému : tvoria prvky, ktoré do systému nepatria.Pre nás majú význam len tie prvky okolia,
ktoré majú bezprostredný vzťah k študovanému systému. Tieto prvky potom tvoria takzvané podstatné okolie systému

P

Prostý implikant : implikant vyjadrený v tvare ELS rádu r, pričom žiadna časť ELS rádu r1<r už nie je implikantom.


Prostý implicent : implicent vyjadrený v tvare elementárneho logického súčtu (ELS) rádu r, pričom žiadna časť ELS rádu r1<r už nie je implicentom.


Podsystém : je skupina prvkov v rámci systému, ktoré sa vyznačujú špecifickými vlastnosťami.



Prvok systému : je časť systému, ktorá z nášho pohľadu je ďalej nedeliteľná.

 

Q

R

Rád elementárneho súčinu : počet premenných vystupujúcich v elementárnom súčine


Rád elementárneho súčtu : počet premenných vystupujúcich v elementárnom súčte

S

Skrátená disjunktívna normálna forma (SDNF) : túto formu dostaneme aplikáciou pravidiel B-algebry (pravidlo spojovania) na úplnú DNF. SDNF predstavuje logický súčet všetkých prostých implikantov.


Skrátená konjunktívna normálna forma (SKNF) : túto formu dostaneme aplikáciou pravidiel B-algebry (pravidlo spojovania) na úplnú KNF. SKNF predstavuje logický súčin všetkých prostých implicentov.


Spôsoby zápisu B-funkcie :


Skupinový prostý implikant : systému B-funkcií f1, f2, ... fp je každý prostý implikant funkcií :

pre ik = 1,2, ..., p ; k = 1,2, ..., p

Pri určovaní funkcií j sa nevylučuje prípad iu = iv, uvažuje sa však len o navzájom rôznych funkciách j.


Skupinová funkcia :

kde fs (x1, x2 ,..., xn) je boolovská funkcia premenných x1, x2 ,..., xn nadobúdajúca hodnotu 0 v tých bodoch z oblasti definície, v ktorých všetky funkcie fi nadobúdajú hodnotu 0, v ostatných bodoch nadobúdajú funkcie fi hodnotu 1. Operácia predstavuje logický súčet.

T

U

Úplná disjunktívna normálna forma (ÚDNF) : predstavuje disjunktívnu normálnu formu (DNF), ktorá pozostáva zo súčtu navzájom rôznych úplných elementárnych (logických) súčinov.


Úplná konjunktívna normálna forma (ÚKNF) : predstavuje konjunktívnu normálnu formu (KNF), ktorá pozostáva zo súčinu navzájom rôznych úplných elementárnych (logických) súčtov.


Úplný elementárny súčin : je elementárny súčin, ktorého rád (r) je rovný počtu premenných B-funkcie (r = n).


Úplný elementárny súčet : je elementárny súčet, ktorého rád (r) je rovný počtu premenných B-funkcie (r = n).


Úplný súbor B-funkcíí : súbor umožňujúci realizovať ľubovolnú B-funkciu n-premenných. Základ B-algebry tvoria B-funkcie : logický súčet, logický súčin, inverzia. Úplný súbor môže tvoriť aj logický súčet + inverzia alebo logický súčin + inverzia.


Úplný súbor skupinových prostých implikantov : systému B-funkcií f1, f2, ... fp je súbor prostých implikantov gjk (gjk je k-tý prostý implikant funkcie j), ktorých množiny G1jk (množina bodov, v ktorých implikant gjk nadobúda hodnotu 1) spĺňajú nasledovný vzťah :

kde F1i je množina bodov funkcie j s hodnotou 1
p - počet funkcií fi
q - počet funkcií j
qj - počet vybraných prostých implikantov funkcií j

Uvedený vzťah znamená, že úplný súbor prostých implikantov pokrýva všetky body, v ktorých funkcie j nadobúdajú hodnotu 1.

V

X

Y

Z

Zovšeobecnené pravidlo spojovania :