1. Úvod

 


  V dnešnej dobe počítačov a číslicovej techniky, zaznamenávame výrazný pokrok vo vývoji a prudký nárast v používaní číslicových systémov.

Už ani niet takej oblasti v našom každodennom živote, kde by číslicové systémy neprenikli. S rastom zložitosti úloh riešených číslicovými systémami, však rastie aj samotná zložitosť týchto systémov a z toho vyplývajúca poruchovosť týchto systémov. Neustále zvyšovaná zložitosť úloh kladených na číslicový systém rovnakou mierou pôsobí aj na zvyšovanie zložitosti jeho samotného ako z programového hľadiska, tak aj z technického. Predpokladom pre zabezpečenie spoľahlivosti riadených systémov je aj spoľahlivosť technických prostriedkov číslicového systému. Avšak v každom reálnom systéme sa vyskytujú javy meniace jeho schopnosť spoľahlivo plniť požadovanú funkciu. Tieto javy majú rôzny charakter, od javov, ktoré nevedú k zmene funkcie systému, po javy, pri ktorých dochádza k havárii - k úplnému znefunkčneniu číslicového systému. Preto treba venovať pozornosť zisťovaniu technického stavu systému, nájsť a odstraňovať vzniknuté poruchy.
Od číslicových systémov sa vyžaduje vysoká spoľahlivosť i schopnosť autodetekcie poruchy. Pri súčasných čoraz zložitejších číslicových systémoch sa ako vhodná metóda pre zjednodušenie ich syntézy, analýzy a diagnostiky ponúka dekompozícia týchto systémov na súvislé moduly. Táto metóda je výhodná preto, lebo pri prípadnej poruche číslicového systému nie je potrebné problém riešiť v celom systéme, ale len v jeho moduloch.