3. Skupinová minimalizácia

 Skupinová minimalizácia je minimalizácia viacerých funkcií. Kvalitatívne sa líši od minimalizácie jednej funkcie. Ide vlastne o toto: máme dve funkcie f1 a f2 , ktorých IDNF bola určená pre každú z nich zvlášť: obr.1

Potom sa dá ukázať, že tieto funkcie môžu byť vyjadrené aj spôsobom: obr.2

Pričom v pri tomto vyjadrení budeme potrebovať o jeden logický člen menej ako v prvom vyjadrení. Toto druhé vyjadrenie sme získali skupinovou minimalizáciou. Hlavnou úlohou skupinovej minimalizácie je vytvorenie IDNF jednotlivých funkcií v skupine tak, aby sme získali čo najväčší počet spoločných implikantov pre čo najväčší počet funkcií danej skupiny.

Samotný proces minimalizácie skupiny funkcií je rovnaký ako pri obyčajnej minimalizácii. Mriežka používaná pri skupinovej minimalizácií je podobná mriežke pre jednu funkciu, je však rozdelená na časti prislúchajúce jednotlivým funkciám a do najľavejšieho stĺpca sa zadávajú skupinové prosté implikanty obr.3. Pre každú funkciu sú v mriežke uvedené všetky jej jednotkové body.

Petrickova metóda sa na mriežku aplikuje rovnako ako pri minimalizácii jednej funkcie a tiež sa tu rovnako dodržiavajú všetky vyššie popísané pravidlá platné pre jednotlivé kroky algoritmu. Výsledkom použitia algoritmu je irredundantný systém skupinových prostých implikantov, tvorený IDNF jednotlivých funkcií. Každá táto IDNF pozostáva z implikantov, vybraných pri vykonávaní algoritmu, a patriacich danej funkcii. Výsledná IDNF pre konkrétnu funkciu však nemusí byť vzhľadom na túto funkciu irredundantná, preto na ňu musíme ešte aplikovať Petrikovu metódu. Vstupom pre algoritmus bude teraz mriežka tvorená jednotkovými bodmi danej funkcie a všetkými implikantmi z IDNF pre danú funkciu. Výsledkom tejto aplikácie je už skutočne irredundantná IDNF.