4. Príklad vytvárania kritickej cesty

    Vytváranie kritickej cesty si ukážeme na príklade obvodu z obr.1. Pre zvolenú hodnotu výstupu f=0 (obr.1a) musia by obidva vstupy súčtového člena g=h=0. Zmena hociktorej z uvedených hodnôt z 0 na 1 sa prejaví zmenou na primárnom výstupe, preto sú tieto hodnoty kritické. Na obrázkoch sú kritické cesty vyznačené hrubšími čiarami. Nulové hodnoty výstupov súčinových členov môžeme dosiahnú viacerými kombináciami. Volíme tak hodnotu jedného vstupu nulovú a ostatné hodnoty jednotkové, aby zmena z 0 na 1 sa prejavila zmenou na výstupe. Ak zvolíme a=d=1 a e=0, potom b=c=0. Získaný krok testu je uvedený v 1. riadku tab.1. Kritické hodnoty v tabužke sú podčiarknuté.

Postup pokračuje v mieste najbližšej alternatívy vožby (obr.1) t.j. vožbou hodnôt na vodičoch a, d, e. Pre e=1 musí plati a=d=0. Nektirickú hodnotu e=1 zaistíme niektorou z kombinácií non(non(b).non(c)), kde non je negácia člena v zátvorkách. Postup pokraèuje vožbou alternatívnej hodnoty výstupu f=1, ktorá je prvýkrát zabezpečená kombináciou g=0, h=1 (obr. 1c) a druhýkrát kombináciou g=1, h=0 (obr.1d). Z prvej vožby vyplýva, že d=e=1, a=0. Kritickú hodotu e=1 zaistíme napr. kombináciou b=1, c=0. Pre druhú vožbu platí, že a=e=1, d=0. Kritickú hodnotu e=1 zaistíme teraz kombináciou b=0, c=1 (kombináciu b=c=1 nevolíme, lebo nevytvára žiadnu kritickú cestu).

Každá vetva obvodu obsahuje kritické hodnoty 0 a 1, preto je test obvodu úplný. Preusporiadaním poradia krokov testu podža počtu zmien hodnôt jednotlivých premenných získame úplný test obvodu, ktorý je uvedený v tab.2.