Možno sa zamyslíte nad tým, prečo assembler používať, keď máme dostupné iné vyššie programovacie jazyky ako PASCAL, TURBOC, C++ atď. Dôvodov môže byť niekoľko. V žiadnom z vyšších programovacích jazykov nedosiahnete naprogramovanie takého programu, ktorý by bol rýchly a zároveň v pamäti zaberal čo najmenej miesta. Program v assembleri je možné jednoducho prenášať medzi rôznymi typmi počítačov. Výhodou tiež je, že máte úplnú kontrolu nad programom.

I assembler má svoje mínus. Zdrojový text je i pri krátkom programe veľmi dlhý. V assembleri sa ťažšie hľadajú chyby. Programovanie aplikácií zaberie oveľa viac času ako pri vyšších programovacích jazykoch. Assembler napriek svojim kladným vlastnostiam slúži aj ako nástroj zlomyselnosti. Mám na mysli písanie vírov. Prevažná väčšina týchto programov je napísaná práve v assembleri.

Napr. 01100100b = 100d

Skúsme si toto tvrdenie overiť.

(0*2⁷)+(1*2⁶)+(1*2⁵)+(0*2⁴)+(0*2³)+(1*2²)+(0*2¹)+(0*2⁰)=0+64+32+0+0+4+0+0=100

Z toho vyplýva, že jednotlivé rády sú vlastne mocniny čísla dva (1, 2, 4, 8, 16, 32, 64, 128,...). Pokúsme sa teraz urobiť prevod čísla 100 naspäť do binárnej sústavy.

Číslo, ktoré prevádzame delíme číslom 2. Pritom ak výsledkom delenia je celá časť označíme tento stav hodnotou 0. V prípade, že výsledkom delenia je číslo s desatinnou časťou označíme tento stav hodnotou 1. Desatinnú časť čísla "odsekneme" a pokračujeme v delení až kým nedosiahneme nulu.

Takto získané binárne číslo teraz usporiadame zdola nahor. 01100100b - dostali sme opäť naše pôvodné číslo. Jednotlivé číslice v binárnom zápise budeme nazývať bity. Osem takto za sebou idúcich bitov nazveme byte (bajt). Pretože aj byte je svojím obsahom malý, používa sa dnes bežne predpona kilo, mega, giga.

Jeden byte - 0^{7 bit} 110010 0^{0 bit} b

Prvý bit sprava sa označuje ako najnižší bit, má poradové číslo nula. Posledný bit sprava má poradové číslo sedem a nazývame ho najvyšší bit.

Binárna sústava sa najčastejšie používa pri logických inštrukciách a pri práci s grafikou.

Základom dekadickej sústavy je číslo 10. Tiež si môžete všimnúť, že 10 je aj počet čísiel, ktoré táto sústava používa - to platí všeobecne. Čísla dekadickej sústavy budeme označovať na konci čísla znakom d.

= 6*10000 + 5*1000 + 5*100 + 3*10 + 5*1 = 65535d

Dekadickú sústavu používame takmer každý deň (v škole, v práci atď), no pre assembler je oveľa výhodnejší nasledujúci typ sústavy.

Základom je číslo 16. Čísla tejto sústavy budeme označovať na konci čísla znakom h. Číslice väčšie ako deväť sa však nedajú zapísať jedným znakom a preto bola vytvorená dohoda, že sa budú označovať prvými šiestimi písmenami abecedy. To akú hodnotu nadobúdajú tieto písmená v iných sústavách môžete vidieť z tabuľky.

Výhodou hexadecimálnej sústavy je, že ak číslo 304Ah zapíšeme napríklad do 16-bitového registra AX (tento register sa dá rozdeliť na dva 8-bitové registre), potom v registri AH bude hodnota 30h a v registri AL hodnota 4Ah. Skúsme teraz číslo 304Ah previesť do dekadickéj sústavy.

3*16³ + 0*16² + 4*16¹ + 10*16⁰ = 12288 + 0 + 64 + 10 = 12362d

Opačný prevod, späť na hexadecimálne číslo je podobný tomu pre binárnu sústavu.

Ešte jedna dôležitá vec. V zdrojovom texte sa musí pred hexadecimálnu číslicu, ktorá začína písmenom písať znak 0, inak prekladač bude hlásiť chybové hlásenie Undefined symbol.